Život Prešova
online
online
Zložitú dopravnú situáciu v regióne treba urýchlene riešiť
10.11.2003 Celý región
Bez pomoci štátu to nepôjde\r\n\r\nO zložitej dopravnej situácii nielen v Prešove, ale i celom šarišskom regióne sa hovorí už dlhšie. Jej naliehavé riešenie si v...Bez pomoci štátu to nepôjde
O zložitej dopravnej situácii nielen v Prešove, ale i celom šarišskom regióne sa hovorí už dlhšie. Jej naliehavé riešenie si vyžaduje už blízka budúcnosť. V nasledujúcich riadkoch chcem preto aspoň stručne načrtnúť naše zámery.
V súčasnosti dobe prebieha na Slovensku aktualizácia Územného generelu dopravy SR ako súčasti aktualizácie Koncepcie územného rozvoja Slovenska. Na základe odborných dopravných, ekonomických a urbanistických rozborov sa jednoznačne preukázala prvoradá potreba dobudovania diaľničného prepojenia Slovenska tzv. severným variantom diaľnice, t.j. trasy Bratislava - Žilina - Prešov - Vyšné Nemecké. V súlade s tým bola ukončená výstavba tunela Branisko a pokračuje príprava výstavby ďalších diaľničných úsekov od Prešova západným smerom. Na základe tých istých rozborov sa preukázala neopodstatnenosť politicky a lokálpatriotsky motivovaných požiadaviek na výstavbu južnej vetvy diaľnice na Slovenskom území. Z vnútroštátneho hľadiska nemá dopravno - ekonomické opodstatnenie a pre zabezpečenie potrieb diaľkovej dopravy je vyhovujúca aj pre región východného Slovenska trasa maďarskej diaľnice Budapest - Miskolc.
Budovanie východo - západných diaľničných ťahov má pre všetky súčasti Karpatského euroregiónu strategický význam, lebo znamená spojenie so spoločenskými a ekonomickými centrami pôvodných štátov i budúcej zjednotenej Európy. Ich výstavbu však treba koordinovať už z pohľadu zjednotenej Európy a nebudovať neopodstatnené duplicitné ťahy.
Proces vytvárania jednotného trhu a odstraňovania hraničných bariér medzi susednými, teraz kandidátskymi a onedlho členskými krajinami Európskej únie v strednej Európe, vedie prirodzene aj k obnove a posilňovaniu pôvodných dopravných väzieb v smere sever- juh. My v Prešove to jasne pociťujeme narastaním cestnej, železničnej ba aj cyklistickej dopravy v tomto smere.
Je preto určite témou dňa nutnosť pristúpenia ku konkrétnym krokom v príprave a realizácii výstavby vysokokapacitnej rýchlostnej komunikácie, ktorá by prepojila východné oblasti Poľska, Slovenska a Maďarska, a ktorá by zároveň bola súčasťou diaľkovej trasy z Pobaltia na Balkán. Už spomínaný generel dopravy SR a ďalšie aj vládne a medzinárodné dokumety logicky definujú túto trasu tak, aby spájala aj najvýznamnejšie sídelno-ekonomické centrá východného Slovenska a využila už existujúci diaľničný úsek Prešov - Košice. Táto komunikácia sa definuje ako rýchlostná komunikácia R4 Rzeszow - Prešov - Košice - Miskolc. Takto volená trasa má plnú spoločensko-ekonomickú opodstatnenosť a je vhodne volená aj z hľadiska geomorfológie a ochrany prírodného prostredia (vyhýba sa národným parkom na slovensko-poľskom pohraničí). Táto trasa bude môcť byť nositeľom hlavnej časti dopravného zaťaženia v smere sever - juh aj pre podstatnú časť Karpatského euroregiónu a mala by byť budovaná ako prioritná trasa toho smeru.
Ak posudzujeme potrebu obnovenia komunikačných ťahov v smere sever - juh, treba uviesť ešte jeden závažný faktor. Tým, že sa predpokladá vytvorenie tzv. Shengenskej hranice na hranici budúcej rozšírenej Európskej únie s Ukrajinou, nebude môcť východná časť Karpatského euroregiónu v plnej miere efektívne využívať uvedenú komunikačnú trasu Rzeszow - Prešov - Košice - Miskolc na vnútroregionálnu dopravu osôb a tovarov. Preto na dotvorenie komunikačnej siete tohto územia treba počítať s posilnením paralelnej severo - južnej komunikácie v trase Ľvov - Užhorod - Mukačevo - Satu Mare. V Karpatskom euroregióne by sa tak vytvorila mrežová komunikačná sieť troch východo - západných a dvoch severo - južných trás, ktorá by efektívne obslúžila jeho územie a zároveň by ho napojila na ostatné územie Európy. Uzlovými bodmi tejto siete by boli Rzeszow, Ľvov, Prešov, Užhorod, Miskolc a Satu Mare. Takáto sieť by bola efektívna aj v prípade zrušenia Shengenskej hranice v tomto regióne.
Predpokladaný vývoj, podopretý známymi zámermi vlády SR a medzinárodnými dokumentmi, znamená pre Prešov závažný dôsledok - bude plniť funkciu významného dopravného uzla najmä v cestnej doprave, lebo bude (a vlastne aj dnes je) priesečníkom dvoch významných dopravných trás - východo - západnej trasy Žilina - Prešov - Užhorod a severo - južnej Rzeszow - Prešov - Košice - Miskolc. Preto si musíme položiť otázku, ako je mesto Prešov pripravené na takúto úlohu.
Diaľková doprava na území mesta je v súčasnosti vedená po dvoch cestách I.triedy. Východo - západná ide v trase cesty č.18, severo - južná po ceste č.68. Cesta č.18 je v celej trase vybudovaná ako štvorpruhová komunikácia, je na nej však jeden užší most a úrovňové križovanie so železničnou traťou.
Cesta č.68 je v prevažnej miere len dvojpruhová komunikácia. Základným nedostatkom oboch ciest je však fakt, že prechádzajú zastavaným územím mesta, dokonca aj jeho centrálnou časťou, a sú zároveň súčasťou základného komunikačného systému mesta. Tým dochádza na nich ku kumulácii vnútromestskej a diaľkovej dopravy a ich kapacita je už dnes v dopravných špičkách využitá do krajnosti. Predpokladá sa, že už v krátkom čase dôjde vplyvom nárastu dopravy ku ich značnému preťaženiu, čo vedie ku problémom s prejazdnosťou trasy. Daný stav je nevyhovujúci ako z hľadiska dopravy tak aj životného prostredia.
Súčasný komunikačný systém mesta Prešov nemôže plniť funkciu dopravného uzla nadregionálneho významu. Pre zabezpečenie takejto funkcie je nevyhnutné urýchlene začať s výstavbou obchvatových komunikácií po obvode zastavaného územia mesta.
V meste Prešov o tejto potrebe vieme, túto úlohu berieme vážne a zo strany mesta pripravujeme všetky kroky, ktoré sú v jeho kompetencii. V územnom pláne mesta Prešov je riešený systém objazdov mesta pre diaľkovú dopravu. Západný objazd by mal zabezpečiť úsek diaľnice D1 Prešov-západ - Prešov-juh, ktorý by spojil existujúci diaľničný úsek Prešov - Košice s úsekom Prešov-západ - Svinia, ktorého výstavba sa má začať ešte v tomto roku s termínom ukončenia r. 2008. Výstavba samotného diaľničného obchvatu nie je ešte časovo definitívne určená jeho investorom, Slovenskou správou ciest. Severný obchvat mesta, ktorý by mal byť preložkou cesty I/18, je v územnom pláne toho času riešený v dvoch alternatívach, lebo je rôzne riešený v staršom variante územného plánu regiónu a novšej aktualizácii územného plánu mesta. Nie je nám známy záväzný termín výstavby tohoto obchvatu.
Takzvaný východný obchvat mesta, ktorý by mal byť súčasťou práve rýchlostnej komunikácie Rzeszow - Prešov - Košice - Miskolc, je v územnom pláne zahrnutý podľa spracovanej štúdie, ku ktorej vyjadril nesúhlas banský úrad, lebo navrhnutá trasa vedie ložiskom soli. Trasu je nutné preriešiť. Ani tu nie je známy termín výstavby. Ak teda zhodnotíme stav pripravenosti dopravného uzla cestnej dopravy v Prešove, je možné konštatovať tri základné veci:
súčasná komunikačná sieť je nedostatočná a nevhodná, je nutná jej dostavba obchvatových komunikácií, ktorá je v kompetencii štátu
základná územnoplánovacia príprava obchvatových komunikácií je zabezpečená, je potrebné upresniť ich trasovanie v rámci prípravy projektovej dokumentácie a zosúladiť varianty v územnom pláne mesta a kraja je potrebné urýchliť výstavbu obchvatov mesta ich zahrnutím do investičných plánov rezortu dopravy už v najbližších rokoch.
V súčasnej dobe výstavba takýchto komunikácií nie je v kompetencii ani finančných možnostiach mesta Prešov, je to úloha investorského útvaru Slovenskej správy ciest. Je zrejmé, že takýto rozsah výstavby nie je možné zabezpečiť v krátkej dobe a naraz v plnom rozsahu, preto počítame s dočasným riešením dopravnej situácie vybudovaním len západného a severného obchvatu. Toto riešenie umožní objazd mesta Prešov pre tranzitnú dopravu zo všetkých smerov a zrejme dlhší čas bude vyhovovať aj kapacitne. Až po prekročení kapacity týchto dvoch obchvatov bude aktuálna myšlienka buď ich dostavby na vyššiu kapacitu alebo výstavby východného obchvatu.
Dopravná trasa sever - juh je charakterizovaná ako multimodálny koridor, t.j. koridor pre rôzne druhy dopravy. Hlavným problémom aj železničnej dopravy na území mesta Prešov je fakt, že trať vedie cez obytné zóny, má nevyhovujúce úrovńové križovania s mestskými komunikáciami a nemá priestor pre zdvojkoľajnenie. Pre dosiahnutie potrebných technických parametrov je nutná preložka trate, na čo sú potrebné opäť značné investície.
Ing. Milan Benč - primátor mesta Prešov
O zložitej dopravnej situácii nielen v Prešove, ale i celom šarišskom regióne sa hovorí už dlhšie. Jej naliehavé riešenie si vyžaduje už blízka budúcnosť. V nasledujúcich riadkoch chcem preto aspoň stručne načrtnúť naše zámery.
V súčasnosti dobe prebieha na Slovensku aktualizácia Územného generelu dopravy SR ako súčasti aktualizácie Koncepcie územného rozvoja Slovenska. Na základe odborných dopravných, ekonomických a urbanistických rozborov sa jednoznačne preukázala prvoradá potreba dobudovania diaľničného prepojenia Slovenska tzv. severným variantom diaľnice, t.j. trasy Bratislava - Žilina - Prešov - Vyšné Nemecké. V súlade s tým bola ukončená výstavba tunela Branisko a pokračuje príprava výstavby ďalších diaľničných úsekov od Prešova západným smerom. Na základe tých istých rozborov sa preukázala neopodstatnenosť politicky a lokálpatriotsky motivovaných požiadaviek na výstavbu južnej vetvy diaľnice na Slovenskom území. Z vnútroštátneho hľadiska nemá dopravno - ekonomické opodstatnenie a pre zabezpečenie potrieb diaľkovej dopravy je vyhovujúca aj pre región východného Slovenska trasa maďarskej diaľnice Budapest - Miskolc.
Budovanie východo - západných diaľničných ťahov má pre všetky súčasti Karpatského euroregiónu strategický význam, lebo znamená spojenie so spoločenskými a ekonomickými centrami pôvodných štátov i budúcej zjednotenej Európy. Ich výstavbu však treba koordinovať už z pohľadu zjednotenej Európy a nebudovať neopodstatnené duplicitné ťahy.
Proces vytvárania jednotného trhu a odstraňovania hraničných bariér medzi susednými, teraz kandidátskymi a onedlho členskými krajinami Európskej únie v strednej Európe, vedie prirodzene aj k obnove a posilňovaniu pôvodných dopravných väzieb v smere sever- juh. My v Prešove to jasne pociťujeme narastaním cestnej, železničnej ba aj cyklistickej dopravy v tomto smere.
Je preto určite témou dňa nutnosť pristúpenia ku konkrétnym krokom v príprave a realizácii výstavby vysokokapacitnej rýchlostnej komunikácie, ktorá by prepojila východné oblasti Poľska, Slovenska a Maďarska, a ktorá by zároveň bola súčasťou diaľkovej trasy z Pobaltia na Balkán. Už spomínaný generel dopravy SR a ďalšie aj vládne a medzinárodné dokumety logicky definujú túto trasu tak, aby spájala aj najvýznamnejšie sídelno-ekonomické centrá východného Slovenska a využila už existujúci diaľničný úsek Prešov - Košice. Táto komunikácia sa definuje ako rýchlostná komunikácia R4 Rzeszow - Prešov - Košice - Miskolc. Takto volená trasa má plnú spoločensko-ekonomickú opodstatnenosť a je vhodne volená aj z hľadiska geomorfológie a ochrany prírodného prostredia (vyhýba sa národným parkom na slovensko-poľskom pohraničí). Táto trasa bude môcť byť nositeľom hlavnej časti dopravného zaťaženia v smere sever - juh aj pre podstatnú časť Karpatského euroregiónu a mala by byť budovaná ako prioritná trasa toho smeru.
Ak posudzujeme potrebu obnovenia komunikačných ťahov v smere sever - juh, treba uviesť ešte jeden závažný faktor. Tým, že sa predpokladá vytvorenie tzv. Shengenskej hranice na hranici budúcej rozšírenej Európskej únie s Ukrajinou, nebude môcť východná časť Karpatského euroregiónu v plnej miere efektívne využívať uvedenú komunikačnú trasu Rzeszow - Prešov - Košice - Miskolc na vnútroregionálnu dopravu osôb a tovarov. Preto na dotvorenie komunikačnej siete tohto územia treba počítať s posilnením paralelnej severo - južnej komunikácie v trase Ľvov - Užhorod - Mukačevo - Satu Mare. V Karpatskom euroregióne by sa tak vytvorila mrežová komunikačná sieť troch východo - západných a dvoch severo - južných trás, ktorá by efektívne obslúžila jeho územie a zároveň by ho napojila na ostatné územie Európy. Uzlovými bodmi tejto siete by boli Rzeszow, Ľvov, Prešov, Užhorod, Miskolc a Satu Mare. Takáto sieť by bola efektívna aj v prípade zrušenia Shengenskej hranice v tomto regióne.
Predpokladaný vývoj, podopretý známymi zámermi vlády SR a medzinárodnými dokumentmi, znamená pre Prešov závažný dôsledok - bude plniť funkciu významného dopravného uzla najmä v cestnej doprave, lebo bude (a vlastne aj dnes je) priesečníkom dvoch významných dopravných trás - východo - západnej trasy Žilina - Prešov - Užhorod a severo - južnej Rzeszow - Prešov - Košice - Miskolc. Preto si musíme položiť otázku, ako je mesto Prešov pripravené na takúto úlohu.
Diaľková doprava na území mesta je v súčasnosti vedená po dvoch cestách I.triedy. Východo - západná ide v trase cesty č.18, severo - južná po ceste č.68. Cesta č.18 je v celej trase vybudovaná ako štvorpruhová komunikácia, je na nej však jeden užší most a úrovňové križovanie so železničnou traťou.
Cesta č.68 je v prevažnej miere len dvojpruhová komunikácia. Základným nedostatkom oboch ciest je však fakt, že prechádzajú zastavaným územím mesta, dokonca aj jeho centrálnou časťou, a sú zároveň súčasťou základného komunikačného systému mesta. Tým dochádza na nich ku kumulácii vnútromestskej a diaľkovej dopravy a ich kapacita je už dnes v dopravných špičkách využitá do krajnosti. Predpokladá sa, že už v krátkom čase dôjde vplyvom nárastu dopravy ku ich značnému preťaženiu, čo vedie ku problémom s prejazdnosťou trasy. Daný stav je nevyhovujúci ako z hľadiska dopravy tak aj životného prostredia.
Súčasný komunikačný systém mesta Prešov nemôže plniť funkciu dopravného uzla nadregionálneho významu. Pre zabezpečenie takejto funkcie je nevyhnutné urýchlene začať s výstavbou obchvatových komunikácií po obvode zastavaného územia mesta.
V meste Prešov o tejto potrebe vieme, túto úlohu berieme vážne a zo strany mesta pripravujeme všetky kroky, ktoré sú v jeho kompetencii. V územnom pláne mesta Prešov je riešený systém objazdov mesta pre diaľkovú dopravu. Západný objazd by mal zabezpečiť úsek diaľnice D1 Prešov-západ - Prešov-juh, ktorý by spojil existujúci diaľničný úsek Prešov - Košice s úsekom Prešov-západ - Svinia, ktorého výstavba sa má začať ešte v tomto roku s termínom ukončenia r. 2008. Výstavba samotného diaľničného obchvatu nie je ešte časovo definitívne určená jeho investorom, Slovenskou správou ciest. Severný obchvat mesta, ktorý by mal byť preložkou cesty I/18, je v územnom pláne toho času riešený v dvoch alternatívach, lebo je rôzne riešený v staršom variante územného plánu regiónu a novšej aktualizácii územného plánu mesta. Nie je nám známy záväzný termín výstavby tohoto obchvatu.
Takzvaný východný obchvat mesta, ktorý by mal byť súčasťou práve rýchlostnej komunikácie Rzeszow - Prešov - Košice - Miskolc, je v územnom pláne zahrnutý podľa spracovanej štúdie, ku ktorej vyjadril nesúhlas banský úrad, lebo navrhnutá trasa vedie ložiskom soli. Trasu je nutné preriešiť. Ani tu nie je známy termín výstavby. Ak teda zhodnotíme stav pripravenosti dopravného uzla cestnej dopravy v Prešove, je možné konštatovať tri základné veci:
súčasná komunikačná sieť je nedostatočná a nevhodná, je nutná jej dostavba obchvatových komunikácií, ktorá je v kompetencii štátu
základná územnoplánovacia príprava obchvatových komunikácií je zabezpečená, je potrebné upresniť ich trasovanie v rámci prípravy projektovej dokumentácie a zosúladiť varianty v územnom pláne mesta a kraja je potrebné urýchliť výstavbu obchvatov mesta ich zahrnutím do investičných plánov rezortu dopravy už v najbližších rokoch.
V súčasnej dobe výstavba takýchto komunikácií nie je v kompetencii ani finančných možnostiach mesta Prešov, je to úloha investorského útvaru Slovenskej správy ciest. Je zrejmé, že takýto rozsah výstavby nie je možné zabezpečiť v krátkej dobe a naraz v plnom rozsahu, preto počítame s dočasným riešením dopravnej situácie vybudovaním len západného a severného obchvatu. Toto riešenie umožní objazd mesta Prešov pre tranzitnú dopravu zo všetkých smerov a zrejme dlhší čas bude vyhovovať aj kapacitne. Až po prekročení kapacity týchto dvoch obchvatov bude aktuálna myšlienka buď ich dostavby na vyššiu kapacitu alebo výstavby východného obchvatu.
Dopravná trasa sever - juh je charakterizovaná ako multimodálny koridor, t.j. koridor pre rôzne druhy dopravy. Hlavným problémom aj železničnej dopravy na území mesta Prešov je fakt, že trať vedie cez obytné zóny, má nevyhovujúce úrovńové križovania s mestskými komunikáciami a nemá priestor pre zdvojkoľajnenie. Pre dosiahnutie potrebných technických parametrov je nutná preložka trate, na čo sú potrebné opäť značné investície.
Ing. Milan Benč - primátor mesta Prešov
0
www.ZIVOTPO.sk
